www.svedsketanky.cz

  • •Zvětšit velikost písma•
  • •Výchozí velikost písma•
  • •Zmenšit velikost písma•

Volvo S40 / V40

•PDF•
K automobilom značky Volvo bezpochyby patria vlastnosti ako robustnosť, bezpečnosť či trvanlivosť. To však vôbec neznamená, že nemá zmysel hovoriť aj o ich dynamike či elegancii. V dlhej histórii švédskej značky nechýbajú modely zaujímavé nielen tvarom, ale aj jazdnými výkonmi. Vyrobené  v Holandsku, pod švédskou značkou, na jeho vývoji spolupracovalo japonské Mitsubishi, niektoré motory sú od francúzského výrobcu Renault...

 

Volvo S40 / V40

1995 – 2004

"Vyrobené  v Holandsku, pod švédskou značkou, na jeho vývoji spolupracovalo japonské Mitsubishi a niektoré motory sú od francúzskeho Renaultu."

"Často neprávom označované ako polovolvo hŕstkou nespokojních volvokrabicoidov s veľkou kubatúrou pod kapotou a malým...  v... "

 

K automobilom značky Volvo bezpochyby patria vlastnosti ako robustnosť, bezpečnosť či trvanlivosť. To však vôbec neznamená, že nemá zmysel hovoriť aj o ich dynamike či elegancii. V dlhej histórii švédskej značky nechýbajú modely zaujímavé nielen tvarom, ale aj jazdnými výkonmi.
    Dokonca aj na tratiach súťaží i okruhoch si „švédske tanky“ nasadzované samotnou fabrikou aj špičkovými ladičmi ako Tom Walkinshaw či Rudi Eggenberger počínali celkom úspešne. Hlavne na mladšiu a dynamickejšiu klientelu bol orientovaný typový rad 40, ponúkaný ako sedan S40 (Saloon) a kombi V40 (Versatility), novinky frankfurtského, resp. bolonského autosalónu z roku 1995. Nový model bol výsledkom joint venture medzi švédskym výrobcom a automobilkou Mitsubishi, ktorá rovnaký technický základ využila pre svoj model Carisma. Autá oboch značiek sa vyrábali v spoločnom závode NedCar v holandskom Borne, napriek tomu však spolu zdieľali len približne pätinu dielov.
    Karoséria netradične dynamických tvarov sa tradične vyznačuje nadpriemernou tuhosťou a množstvom unikátnych prvkov zlepšujúcich pasívnu bezpečnosť pri pozdĺžnom aj priečnom náraze. Doslova raritou boli vo svojej dobe bočné airbagy zabudované v operadlách predných sedadiel. tzv. "SIPS" (Side bag) Tieto bočné airbagy a systém SIPS bol uvedený práve v modelovej rade S/V40 v roku 1995.
 

Obe karosárske verzie využívajú zhodnú platformu s motorom uloženým vpredu naprieč. Poháňané predné kolesá sú zavesené na široko „rozvidlených“ priečnych ramenách a sú odpružené vzperou McPherson. Zaujímavá je štvorprvková zadná náprava s jedným pozdĺžnym a trojicou priečnych ramien, zabezpečujúca pasívne riadenie zadných kolies kompenzujúce nedotáčavosť danú koncepciou. Brzdová sústava všetkých verzií využíva štyri kotúče, vpredu chladené, štandardom je systém ABS. Naladenie tuhosti pruženia a tlmenia má dve verzie, citeľne mäkší Comfort a tuhší Sport, kombinovaný so širšími pneumatikami.
    Ponuka motorov na začiatku obsahovala dvojicu moderne koncipovaných benzínových šestnásťventi- lových štvorvalcov 1,8 (85 kW/115 k/165 Nm) a 2,0 (100 kW/136 k/183 Nm) s celohliníkovou konštrukciou. Začiatkom roka 1997 pribudol vznetový 1,9 (66 kW/ 90 k/176 Nm) požičaný z renaultu a nový základ 1,6 (77 kW/105 k/143 Nm). Na niektorých trhoch sa objavil aj štvorvalec staršej konštrukcie 1,9 (90 kW/122 k/ 174 Nm). Prednosťou všetkých agregátov je skôr plynulý priebeh krútiaceho momentu ako nadpriemerné litrové parametre. Hoci sa ani v jednom prípade nedá hovoriť o beznádejnom leňochodovi, zaujímavá dynamika začína až pri dvojlitri stíhajúcom zrýchlenie na 100 km/h za 9,7 s. Všetky verzie sa v základe kombinovali s päťstupňovou mechanickou prevodovkou, oba väčšie benzíňaky mohli dostať aj štvorkvaltový automat.
 

    Tie najzaujímavejšie motory sa pod kapotu dostali o čosi neskôr. Prvý, označený 2,0T vychádza z dvojlitra, dostal však nízkotlakové prepĺňanie, evidentne slúžiace len na posilnenie krútiaceho momentu v celom otáčkovom spektre, o čom svedčí maximum 240 Nm dosahované v rozsahu 1 800 až 4 500 ot., výkon sa vyšplhal na 120 kW (163 k). Zaujímavé sú i jazdné výkony, stovka za 8,5 s a maximum 220 km/h.
    Vrcholom radu je model T4, od dvojlitra odvodená „jednadevina“ (so zmenšeným vŕtaním kvôli väčšiemu zaťaženiu prepĺňaného motora), dopovaná turbodúchadlom, tentoraz však s väčším plniacim tlakom. Vďaka tomu špička výkonu stúpla na 147 kW (200 k) a krútiaci moment na 300 Nm od 2 500 až po 4 000 ot.
 

Nie práve superľahký sedan či kombi sa tak so zrýchlením z 0 na 100 km/h za 7,3 s a maximálnou rýchlosťou 237 km/h stali skutočným vlkom v barančom rúchu. Posilnené boli, samozrejme, aj brzdy, podvozok dostal tuhšie tlmiče a ťažisko sa vďaka kratším pružinám posunulo bližšie k zemi. Porcia hnacej sily si vyžiadala sériovú montáž stabilizačného a protipreklzového systému. Najsilnejšia verzia sa od ostatných modelov opticky odlišuje iba decentými nadstavcami prahov a nárazníkov, rozšíreniami blatníkov, odtrhovou hranou na veku kufra (S40) či streche (V40), oválnou koncovkou výfuku a,
samozrejme, väčšími kolesami.
 

     Celkovo možno všetky benzínové agregáty v S/V40 označiť ako veľmi tiché, spoľahlivé a kultivované.
     Na väčšine trhov bola výbava rozdelená do troch úrovní – už základ ale obsahoval okrem samozrejmých (čelné airbagy) a nadštandartných prvkov pasívnej bezpečnosti (SIPS, bočné airbagy) aj príjemnosti ako posilňovač riadenia, za príplatok bol najmä stabilizačný systém DSA, ale aj kožené sedačky či posuvná strecha. Kvalita vypracovania mala v začiatkoch výroby drobné nedostatky, postupom času ale dosiahla požadovanú úroveň.
 
 
   
V roku 2000 prešiel celý rad výraznou modernizáciou sprevádzanou drobným faceliftom. Novšie modely sa navonok odlišujú preštylizovanými svetlami, nárazníkmi a prednými blatníkmi, vnútri sa zmenila prístrojová doska. Najvýznamnejšie novinky však ostali oku ukryté. Rozchod prednej nápravy aj rázvor osí zväčšili, charakteristiku pružín a tlmičov kompletne preladili, zmenám podrobili aj geometriu oboch náprav. Vďaka tomu má inovovaný model výrazne rýchlejšiu aj citlivejšiu reakciu na pohyb volantu a zároveň je pri jazde oveľa komfortnejší. Starý naftiak vystriedal nový so vstrekovaním Common Rail v dvoch verziách 75 kW (102 k, 215 Nm) a 85 kW (116 k, 265 Nm) a automat dostal modernejšiu päťstupňovú alternatívu s adaptívnym programom radenia. V zozname základnej výbavy sa objavili hlavové airbagy a sedačky s ochranou krčnej chrbtice.
    Posledná zmena sa odohrala v roku 2002, na prvý pohľad je zrejmá nová predná maska, vnútri prístrojovka a trojramený volant. Výsledkom drobných modifikácií motorov bola lepšia hospodárnosť. Konštruktéri okrem toho zosilnili podlahu v prednej časti, čím sa ešte zvýšila úroveň pasívnej bezpečnosti.
    Interiér triedy 40 je ergonomicky veľmi dobre riešený, je však koncipovaný skôr konzervatívne a s uprednostnením komfortu. Už po pár metroch sa dá zvyknúť na všetko a postupom času je to len lepšie.

    Jazda je najmä vďaka skvelému podvozku skutočne potešujúca. Predná náprava poslušne plní pokyny od riadenia a zadná je schopná nasledovať ju aj pri prudších zmenách. Zo stopy nevybočuje ani pri prudších zmenách počas oblúka, nerozhádžu ho ani drobné nerovnosti. Napriek tomu, že schopnosti podvozka sú skutočne nadštandardné, je predvídateľný a priblíženie sa na hranu dáva slušne najavo. V pohode je aj spätná väzba riadenia, nevýhodou môže byť jeho pomerne veľký prevod a príliš účinné servo.
Terminus technicus "S/V40 pláva" poúžívaný ortodoxnými volvistami jazdiacimi v starších krabicoidných verziách :) nie je spôsobený nedostatkami v modelovej rade S/V40 ale v zlom nastavení geometrie a vôľou v predných ramenách. Toto tzv. plávanie je spôsobené nezodpovednosťou samotných majiteľov..

    Menším motorom chýba v spodnom pásme otáčok krútiaci moment, (čiastočne sa dá vyriešiť výmenou vzduchového filtra za športový napr. K&N)  čo v porovnaní s naozaj silnou konkurenciou platí aj pre dvojliter.  Pri snahe o dynamiku však treba radiť, čo nemusí byť vždy pohodlné a už vôbec nie úsporné. Z možných alternatív by som odporúčal model po facelifte, teda od roku 2000 vyššie, podľa možnosti minimálne dvojliter, ešte lepšie niektorý s turbom. T4 nie je rarita, takže troška trpezlivosti by sa mohlo vyplatiť.
    Za najväčšiu prednosť rady S/V40 považujem cenovú dostupnosť, nenáročnosť opráv a u benzínových verzií vysokú spoľahlivosť. Život motora sa po 150tis, km u Volva len začína a pri dobrej starostlivosti vydrží minimálne 600tis.
 
Aj keď je objem batožinového priestoru označovaný ako malý, myslím že po sklopení -(a to je v prípade V40  veľmi rýchle) zadných sedadiel je to veľmi zaujímavý priestor. Posúďte
 

HISTÓRIA

1995: Predstavenie modelu - štvordverová sedan (S40) alebo päťdverovej kombi (V40). Zážihové motory 1,8 i 16V a 2,0 i 16V.
1996: Výkon motora 2,0 i 16V zvýšený na 103 kW, koncom roka nový klasický predkomôrkový turbodiesel od Renaultu 1,9 TD.
1997: Nový zážihové motory - základné 1,6 i 16V, športové 1,9 i turbo a veľmi pružný 2,0 i softturbo.
1998: Na niektoré trhy uvedená verzia s motorom 1,8 GDI o Mitsubishi vybaveným priamym vstrekovaním benzínu.
1999: Motor 1,9 TD nahradený verzií s priamym vstrekovaním o výkone 70 kW. Opäť prepracovali zážihové motory - 1,6 i (80 kW), 1,8 i (90 kW) a 2,0 i (100 kW).
2000: Modernizácia modelu. Designové i kvalitatívne zmeny a vystužený skelet karosérie. Nové zážihové motory 2,0 i turbo T4 (147 kW) a 2,0 i Turbo (121 kW). Nový 1,9 litrový turbodiesel s priamym vstrekovaním systémom Common Rail a výkonmi 75 alebo 85 kW.
2002: Ľahký facelift - lišty nárazníkov vo farbe laku, zážihové motory s nižšou spotrebou paliva.
2004: Príchod úplne novej generácie modelu S40/V50 postavené na platforme Fordu Focus druhej generácie a poháňané aj pětiválcovými motory.
 
Na čo dať pozor:

Prasknutá hlava valcov alebo poškodené tesnenie pod hlavou (diesel do roku 1999) Renaulťáckym prvokomôrkáčom by som sa v prípade kúpy ojazdeného modelu vyhol
 
Prasknutý rozvodový remeň (diesel najmä od roku 1999 do roku 2000)
Stav turbodúchadla prepĺňaných verzií, • radenie prevodovky, najmä 1. stupňa a spiatočky. 
Rýchle opotrebenie zadných brzdových doštičiek.
Vôle v závesoch predných kolies
Pazvuky plastov vnútri
Uvoľnená hadice turbodúchadla (diesel)
Závady klimatizácia (hlučnosť kompresorov, únik média)
Primrznutá parkovacia brzda
Chybné vstrekovače systému Common Rail (diesel od roku 2000)
 
ODPORÚČANIA:


2,0 i 16V softturbo (118 až 121 kW)
Preplňovaný zážihový radový štvorvalec, šestnáctiventilový rozvod DOHC, viacbodové elektronické vstrekovanie paliva.
Dôvod: turbomotor Volvo vie. Tento vykúzli tichú a úplne plynulú jazdu, za ktorú sa oných 10 litrov na 100 km oplatí obetovať.

PERLA:

1,9 T4 - to najlepšie čo môžte nájsť pod kapotou. Veľmi výkonovo príjemný motor (147k, 200koní), spoľahlivý a tichý.
 
 
DAJTE SI POZOR PRI:

1,9 dCi (75, 85 kW)
Preplňovaný vznetový radový štvorvalec, osmiventilový rozvod OHC, priame vstrekovanie paliva systémom Common Rail.
Dôvod: Práve tento tichý a pružný turbodiesel bol v posledných dvoch rokoch produkcie modelu veľmi žiadaný. Bola by to skvelá pohonná jednotka, dokáže však pripraviť drahé prekvapenia. Vstrekovače Common Rail odchádzajú, turbodúchadla často tiež.
Tieto motory sú náchylné na poruchovosť avšak od roku 2000 boli výrazne inovované, takže ak po obhliadke skúseným mechanikom, volvistom by som sa nebál samotnej kúpy.
Sú trošku hlučnejšie ako všetky nafťáky ale odvďačia sa Vám nízkymi nákladmi na jazdenie, treba si už len dať pozor na pravidelné výmeny palivového filtra a meniť ich radšej v predstihu. 
 
Peter FILO, foto: archív
 
 
 

 
•Aktualizováno ••Čtvrtek•, 14 •Květen• 2009 01:29••