www.svedsketanky.cz

  • •Zvětšit velikost písma•
  • •Výchozí velikost písma•
  • •Zmenšit velikost písma•

Dopravné komando už zasahuje

•PDF•

Dopravné komando, ktorým polícia bojuje proti cestným pirátom, už funguje. U vodičov zistili za štyri dni koncom mája až 54 prekročení rýchlosti. Agentúru SITA o tom informoval hovorca policajného prezídia Martin Korch.

Objvil sa i prípad, keď vodič taxislužby v Žilinskom kraji išiel v úseku s predpísanou päťdesiatkou v daždi rýchlosťou 119 km/h. Vznik komanda súvisí s cestným zákonom, ktorý platí od februára. Komando zistilo u troch vodičov a jedného cyklistu jazdu pod vplyvom alkoholu. Šoféri prišli o vodičáky, poznamenal Korch. Počas svojich štyroch 12-hodinových služieb zistili aj ďalších 76 priestupkov. Išlo najmä o agresívny spôsob jazdy vodičov a nevyhovujúci technický stav vozidiel.

Zasahovali aj pri dvoch naháňačkách, kedy im unikal motocyklista a neskôr vodič osobného auta VW Golf. Oboch chytili. Špeciálne dopravné oddelenie zriadila polícia 1. mája. Je začlenené v štruktúrach Prezídia Policajného zboru SR.

K jeho úlohám patrí dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky a riešenie najzávažnejších porušení pravidiel cestnej premávky. Sídlo má v Bratislave a má celoslovenskú pôsobnosť. Momentálne v ňom pracuje osem policajtov, plánuje ich mať o sedem viac. Ide o dlhoročných policajtov dopravnej polície.

  Zákulisie Oddelenia diaľničnej polície SR

Oddelenie diaľničnej polície dostalo 6 služobných Audi S4 – minuloročná správa niektorých pobúrila, iných znechutila, ďalších potešila... A našli sa i takí, ktorí štátnym zamestnancom skvelé služobné káry závideli. Ak sa mám zaradiť, patrím k posledným menovaným. Kam patríte vy?
Prvá správa Slovákov možno rozdelila. Druhá nás všetkých spojí. Neveríte? Ukážte mi jedného vodiča či vodičku, ktorý na policajné es-štvorky nie je zvedavý. Počas ukrutných letných horúčav mi v ľahkých halucináciách napadla šibnutá myšlienka – reportáž z bežnej šichty diaľničnej stíhačky. Šance, že sa podarí, síce neboli nulové, ale ani zďaleka stopercentné. V môj prospech na počiatku hrala správna známosť. Neskôr sa ukázalo, že než čokoľvek podniknem, musím na to mať povolenie krajského riaditeľa. Na oficiálne povolenie, samozrejme, potrebujem oficiálnu žiadosť. Ak to prejde, chce to ešte vhodnú konšteláciu hviezd pre správnu šichtu správnej známosti. Šichtu nezaťaženú nehodami, či inými mimoriadnymi udalosťami. Keď sa totiž veci melú, nielenže by sa mi sotvakto venoval, ale iste by som všade riadne zavadzal. A to by určite nebolo dobré. V hlave nosím milión otázok, na ktoré chcem odpovede. Pre seba, a ak mi to dovolia, možno i pre vás. Keďže nejaký môj výstup držíte v rukách, zdá sa, že to stálo za to. Azda mi kompetentní nezoškrtajú z článku všetko, čo ho pre vás malo urobiť zaujímavým a informačne hodnotným. Idem teda na vec. Nazrieť do zákulisia elitného policajného oddelenia, o ktorého činnosti azda denno-denne počúvam z každého rádia.
 

    Posádku každého vozidla polície počas služby tvorí, hlavne z bezpečnostných dôvodov, dvojica policajtov. Značnú časť služby trávia v jednom z najrýchlejších áut na ceste. Jeho silu využívajú určite častejšie než ktorýkoľvek majiteľ podobne výkonnej mašiny. Napriek tomu nie sú, a ani nemusia byť pripútaní bezpečnostným pásom. Rovnako ako na všetkých ostatných príslušníkov zboru, na taxikárov, záchranárov, hasičov a iné posádky vozidiel so špeciálnym poslaním sa i na posádku diaľničnej stíhačky vzťahuje výnimka.

    Nedá mi neopýtať sa, či sú členovia oddelenia diaľničnej polície v rámci PZ SR vnímaní ako šľachta. Chalani sa z chuti zasmejú, ale odpoveďou nereagujú. Dnes to tak už síce nevnímajú, ale boli časy, keď tu nepracovali a priťahovalo ich to. Zďaleka nie každému sa podarí dostať sa medzi „elitu“. Každá minca však má líc i rub. Hodnota každej takejto mašiny je vďaka špeciálnej výbave so zabudovaným dokumentujúcim rádiolokačným zariadením AD 9C necelé 3 milóny Sk. Hodnota auta po zľave, za ktorú MV SR nakupovalo, je približne rovnako veľká ako hodnota použitých doplnkov a špeciálneho vybavenia. Samotná kužeľová hlavica radaru v maske chladiča vraj stojí 400-tisíc korún. Stačí menšia nepozornosť, nedobrzdenie či neopatrná naháňačka a bradavica padne prvá. Ak sa pri vyšetrovaní dokáže, že sa tak stalo zavinením vodiča policajného Audi S4, zamestnávateľ má nárok na náhradu škody do výšky 3-násobku hrubého mesačného príjmu. Preto sa azda všetci služobní piloti pre istotu proti škodám spôsobeným zamestnávateľovi počas výkonu služby každoročne poisťujú.
 

    Ale poďme ďalej. Po seanse s diaľničiarmi pre vás mám životne dôležitejšie informácie. Drvivú väčšinu z vás bude zaujímať, ako to pri meraní rýchlosti funguje. Svet motoristov je prepchaný „zaručenými“ informáciami o tom, ako stíhačky pracujú, ako presne a koľko merajú, i ako s nimi vybabrať. Skúste teda svoje znalosti konfrontovať s tým, čo pre vás mám z prvej ruky. Ani jedna zo šiestich spomínaných S4 quattro nie je pre potreby polície v zmysle jazdnej dynamiky, odolnosti či trvácnosti nijako špeciálne upravená. Stíhačky sú vybavené 4,2-litrovým atmosférickým motorom V8 s 5-ventilovou technikou, uloženým vpredu pozdĺžne so 6-stupňovou mechanickou prevodovkou a stálym pohonom 4x4 systémom quattro. Každá stíhačka teda má, rovnako ako sériové S4-ky, na cestách max. výkon 253 kW (344 k) pri 7 000 ot. a max. krútiaci moment 410 Nm pri 3 500 ot. Odhadujem, že z pokoja na stovku zrýchlia vzhľadom na väčšie množstvo prídavných zariadení, ktoré ich robia ťažšími minimálne o 50 kg, o nejaké dve-tri desatiny sekundy pomalšie ako štandardné verzie. Teda nie za 5,6, ale povedzme za 5,8 s. Dostávame sa k jedinej zmene dynamiky oproti sériovej verzii. Maximálka stíhačiek už nie je elektronicky limitovaná na 250 km/h. Tú si však neoficiálne môže dať odblokovať každý majiteľ. Chalani potvrdzujú, že si na nej už skúsili 260. Ich kolega vraj položil 270 km/h. Nie je však veľa príležitostí a zväčša ani dôvodov robiť si osobné rýchlostné rekordy.

    Zaujímavejšie sú skôr tie naše rekordy. Rekordy civilistov prekročenia rýchlosti. Každé služobné auto má vlastný rebríček tých najšibnutejších. Táto mašina má na bratislavskom obchvate na 80-ke nameraných 198 km/h. Na diaľnici na 130-ke slušne cez 240 km/h. Slováci sú skutočne riadne uponáhľaní, však? Každá šichta má relatívne presné pokyny, kde sa má hliadka pohybovať. Dnes je to pre prvé tri hodiny Bratislava a blízke okolie na diaľniciach D1 a D2. Ako som spomínal, nie sú hlásené žiadne mimoriadky, ide sa teda merať. Skúšame prvé klasické stanovisko na výjazde z čerpačky OMV smerom na Trnavu. Je už tma. Parkujeme pri kraji a spolujazdec, obsluha systému AD 9C, kalibruje radar. Samozrejme, že ma zaujíma, na akú vzdialenosť dokáže merať, ako a čo všetko dokáže snímať. Na vlastné oči vidím, že v elektronickom ovládači systému sa nedá nastaviť viac než 60 m. Som dosť prekvapený. Určite som očakával trojciferné vzdialenosti. Daná vzdialenosť však pre meranie úplne stačí. Na vhodnom stanovisku ním pokryjú nielen svoj smer jazdy, ale i protismer, a ak treba, i oba smery našich diaľnic. Aby to fungovalo, nesmie byť medzi bradavicou a meraným pruhom žiadna prekážka. Vo väčšine prípadov pracuje stíhačka ako stacionárny či pohyblivý radar pre svoj jazdný pruh. Diaľnice majú uprostred ostrovčeky a zvodidlá, ktoré meranie v protismere znemožňujú. Sú však miesta, kde sa dajú pokryť oba smery. Hlavne na cestách I. triedy, ktoré – prekvapivo – tiež patria do rajónu posádok diaľničných es-štvoriek.
 

    Zaručené informácie o tom, ako je úplne bezpečné jazdiť zhruba 10 km/h nad povoleným limitom, bez ohľadu na typ cesty, sú úplné fámy. Vôbec nie je pravda, že radary sú nejako nastavené výrobcom a snímajú len tých, ktorí prekročia rýchlosť o 10 km/h a viac či – podľa iných zaručených správ – o 10 %. Počas každej kalibrácie obsluha totiž nastavuje referenčnú rýchlosť, na prekročenie ktorej radar reaguje fotografiou a záznamom. Tá môže byť ľubovoľná. Spravidla si ju určuje hliadka sama. Väčšinou je pre diaľnicu nastavená na 150 km/h a pre obchvat počas dňa na 100 km/h. Keď je však chytených rýb v sieti primálo, môže sa stať, že si limit znížia a riešia i tých, čo šli – povedzme – 143, respektíve 93 km/h. Zaručene bezpečné a beztrestné prekročenie rýchlosti teda nie je. Všeobecne však prekročenie do 10 km/h tolerujú. Rovnako dnes už vlastne neexistuje spôsob, ako sa z toho po zdokumentovanom nameraní či nafúkaní (i toto má, samozrejme, posádka S4-ky v kompetencii) vysekať. Systém zaznamenáva čísla fotografií i jednotlivé výstupy z dychového dregera a azda okrem výrobcu nie je možné do toho vstúpiť. Prosíkanie o odpustenie, prepáčenie ani nič podobné nepomôže. V tomto smere sú ešte podľa vlastných slov policajti zhovievaví. Mnohým špekulantom a „vychytralým“ vodičom vysvetľujú, že na rozdiel od nedávnej minulosti dnes už prepáčenie či riešenie za tieto priestupky dohovorom, či symbolickou pokutou čokoľvek do 1 000 Sk skutočne nie je možné. Ak by to totiž urobili, vystavujú sa pred svojimi nadriadenými veľkému riziku, ktoré im za prosíkanie či vyhrážanie sa kohokoľvek z nás určite nestojí. Prísnejšie Packovo nariadenie o nahlasovaní všetkých, ktorí prekročia rýchlosť v obci o 20 a na diaľnici o 30 km/h, je námatkovými kontrolami záznamov a ich riešení pre hliadku priveľkým rizikom. Každý z nás je zároveň primalým dôvodom na vyjednávanie. Uvedomte si, že i policajti sú len ľudia. Teda drvivá väčšina z nich je. Ak chcete vedieť, čo zaručene funguje, skúste sa po zistení priestupku prepnúť na slušného, ústretového, v žiadnom prípade nie drzého či arogantného vodiča. Ak ste komunikatívny a patrične si svoju vinu uznáte, máte najlepšie šance vyviaznuť z ich pazúrov s najmenším možnými, či minimálnymi „zraneniami“. Je však najvyšší čas, aby ste pokutu 2 000 Sk začali vnímať ako to najmenej, čo sa vám na diaľnici a ceste prvej triedy, ktoré prekvapivo tiež patria do rajónu stíhačiek, mohlo stať. Obdobie 500-korunových pokút bez bločka je na diaľniciach dávno preč. Verte mi, nemá zmysel prehnane zjednávať. Keď vás namerajú, nie ste na trhu, kde si niečo kupujete. Ak váš čas vzácny nie je, verte. že ten ich sakra áno.

    V žiadnom prípade však nemá zmysel pred stíhačkou unikať. Ak nemáte pod kapotou aspoň 300 koní, neskúšajte to. Mohlo by sa vám to podariť, netvrdím, že nie. Policajti predsa nie sú pretekári ani „vypatlaná“ obsluha silnej mašiny, ktorá do toho pôjde za každých okolností. Majú svoje rodiny a toto je len práca. Auto, ktoré majú, im robí veľkú radosť. Nemajú najmenší dôvod káru či seba kvôli kreténovi, ktorý je presvedčený, že útek je najlepšie riešenie, roztrepať. Majú foto, prípadne si vás zapíšu a podajú hlásenie. Na riešenie extrémností sú tu iné zložky. Doposiaľ sa však nestalo, aby es-štvorkám niekto ušiel, či nezastavil. S hrdosťou mi ukazujú, ako na každého hriešnika stačí rozbehnúť audi po štvorku a už predbiehajú a zastavujú. Samozrejme, každého normálneho vodiča blikajúci cirkus v zrkadle prinúti tlačiť na brzdu. Podstatne viac, než maximálku, využíva polícia pružnosť a zrýchlenie týchto mašín.

    Počas našej seansy som zažil dva zásahy, ktoré našu debatu na pár minút prerušili. Prvou obeťou bol piešťanský Sharan s nameranou 120-kou na 80-ke. V zlomku sekundy vyrážame z utajenia, ako schovanej pozícii pre meranie interne hovoria. O ďalších asi 15 s dobiehame hriešnika s rozblikaným cirkusom. Okrem neho v strese zastavuje ešte ďalšie auto, ktorého vodič je nevinný. Je to celkom bežná prax. Hlavne za šera a tmy si vodiči nie sú celkom istí, či to idú po nich, alebo nie. Každý radšej riadne pribrzdí, či zastaví. Jedného posielajú chalani ďalej. Druhý má po chlebe. Je to za spomínaných 2 000 Sk na mieste. Toľko, čo sme sa vrátili na stano- visko a prebrali možno ďalšie tri otázky, vyrážame znova. BMW 520i dalo 118 km/h. Má rakúske značky. O štvrť minúty ho zastavujeme približne na rovnakom mieste ako šarana. Obdobný postup. Zastavili dve autá, jedno posielajú ďalej. Komunikácia v jednoduchej nemčine nie je problém, žiadne rukami-nohami sa nekoná. Chalani majú slušné základy nemčiny, keďže kontakt s Rakúšanmi a Nemcami je vcelku častý...
    Rád by som na koniec poďakoval posádke bielej es-štvorky, krajskému riaditeľovi PZ, a vlastne všetkým, vďaka ktorým sa podarilo pripraviť tento nepochybne zaujímavý materiál. Verím, že do istej miery pomôže poľudštiť políciu a jej prácu v očiach vodičov. A možno i zlepšiť naše správanie sa na cestách...

Marian ČABÁK, foto: autor
 




•Aktualizováno ••Čtvrtek•, 04 •Červen• 2009 23:38••